Základ je pozitívne myslieť...

Richard Vrablec - moderátor a zabávač

Veľké štastie som mal na učiteľov, boli skvelí. Dali mi všetko čo mi mohli dať, a sem-tam aj odpustili to, čo som z akýchsi dôvodov podcenil. Moje manažérske začiatky siahajú až k mojím 14. rokom, keď som začal pracovať ako dobrovoľný funkcionár v TJ SLOVAN CHZJD Bratislava, ako vedúci futbalového družstva Slovan mladší žiaci "B", pod trénerskym vedením Dr. Jozefa Valoviča. Neskôr som sa vďaka mojej snahe dostal až k seniorom, ktorí sa v roku 1993 stali poslednými majstrami ČSFR a mňa vyslali do Vatikánu na návštevu Jána Pavla II, ktorému som za náš tím odovzdal loptu s podpismi hráčov a klubovú vlajku (to bol zážitok!).

Počas môjho pôsobenia v Slovane som absolvoval civilnú službu a začal som písať do slovenských médií a Slovenského rozhlasu. Doposiaľ som publikoval vyše 300 článkov, fejtónov, glos, úvah, komentárov a ostatných žurnalistických žánrov. Dostával som sa do povedomia kolegov novinárov. A neverili by ste, ako mi pomáhali v mojich publicistických začiatkoch. Všetkým im srdečne ďakujem.

Jedným z najkrajších období môjho života bolo 5 - ročné pôsobenie v týždenníku Slovenka. Funkcia manažéra mi nesmierne pasovala. A ten kolektív! Nádhera! Zlaté kolegyne, doposiaľ ich milujem, a vďačím im za 50 percent mojich skúseností a úspechu.Slovo ďakujem je málo, ale ak sa neurazíte, nechám tu na internete jedno večné "CMUK" a to patrí mojím bývalým kolegyniam. Zlatíčka moje.

V tomto období som mal možnosť organizovať akcie, ktoré sme si sami vymysleli, a mali neuveriteľný úspech - Kráľ starých mládencov, Otec roka, Supersvokra, Najsympatickejší fašiangový pár, Motoruleta a taktiež veľa čitateľských sútaží o rodinné domy, autá, zlato atď. Už som si o sebe začal myslieť, že som Santa Claus, pretože toľko radosti, ktorú sme čitateľom urobili, si ani neviete predstaviť. Za tých 5 rokov sme obdarili vyše 5000 ľudí. Čo dodať! A tu niekde začali moje moderátorské prvotiny. To bolo niečo, postaviť sa na pódium a rozdávať radosť, radosť, ktorá zahojí veľa starostí a prispeje k pohode. To je fascinujúce! Vy nemáte niekedy dobrý pocit ak niekoho obdaríte, alebo iba rozosmejete? Však, príjemné?

V roku 1995, 20. apríla o 16.00 som sa prvýkrát osobne stretol s Karlom Gottom. Tento dátum si budem pamätať až do smrti, pretože bol jeden z prelomových dátumov v mojom živote. Padli sme si do oka, a niekoľkokrát nás navštívil aj v redakcii. Jedného dňa som dostal ponuku pracovať v agentúre Františka Jenečka a Karla Gotta. A tak som začal organizovať všetky projekty v Slovenskej republike na ktorých sa spolupodielal Karel Gott (koncert Svet lásku má Gott, Habera, Dvorský., koncert Karel Gott a Lucie Bíla., koncert Karel Gott a Eva Urbanová., a môj najväčší úspech bola výstava obrazov Karel Gott - Obrazy v Bratislave). Bolo tých projektov viac, ale nebudem Vás tým zaťažovať.

S pánom Karlom Gottom a Františkom Janečkom sa výborne spolupracovalo, zoznámil som sa ešte aj s mnohými ďaľšími českými a slovenskými umelcami s ktorými som stále v kontakte.

Ale verte či neverte, ťahalo ma to k moderovaniu a zabávaniu ľudí. Často mi prichádzali ponuky od rôznych renomovaných spoločností na zabezpečenie podujatí rôzneho typu a moderovanie. Ničím som nepohŕdol, snažil som sa vždy dať ruku k dielu. V súčasnosti snívam svoj sen o osobnej samostatnosti moderátora, baviča. V živote som stretol veľmi veľa dobrých ľudí, ktorí mi pomohli. Niekedy to až nechápem. Zaujímavé bolo, že ak mi niekto pomohol, chcel som sa mu odvďačiť, jeho slová však zneli: Pomôž aj ty, ak môžeš... Prikývol som a dodal: Samozrejme! Teda ak Vám budem vedieť pomôcť, rád tak urobím, pretože i keď mám iba 45 rokov viem, že veta Čím viac rozdáš, tým viac dostaneš je pravdou.

Prajem Vám krásny zvyšok dňa. Váš Richard Vrablec